Obsah

História obce

Oslobodenie Drietomy

Čo hovorí kronika:

Po porážke nemeckých vojsk v ZSSR začalo nemecké velenie s opevňovacími prácami na Slovensku. V našom okrese začali Nemci budovať obranné opevnenia na jar 1944 a práce trvali do konca februára 1945. Samotná Drietoma bola strategicky dôležité miesto pre Nemcov, preto aj množstvo opevnení na tomto úseku bolo väčšie. Na prácach sa muselo zúčastniť aj miestne obyvateľstvo – mládež aj starší.

Opevňovacie práce sa skladali zo zákopov, bunkerov, zátarasných betónových kociek a kotúčov ostnatého drôtu. Zákopy sa ťahali pred Drietomicou a to od Breziny na chocholanskej strane smerovali k riečišťu Drietomice. Odtiaľ hore Dúbim do Záblatského chotára. Protitankové opatrenia boli 4-5 metrov hlboké a 5 metrov široké priekopy. Vynechaný bol len most cez hradskú, ktorý bol vyhodený Nemcami 28.apríla 1945. Cez riečište vytvárali zátarasu veľké betónové hrádze 2 až 3 metre vysoké aj široké. Hore na vŕškoch boli úzke zákopy na krytie vojakov. Pod zákopmi nastražili opevnenia v podobe plotu z ostnatého drôtu, do ktorého údajne mali zaviesť elektrinu, ale k tomu nedošlo. Podobné protitankové zátarasy boli aj na hornom konci Drietomy, kde sa údolie zužuje pod Ostrou Hôrkou a smerovali na Žľab. A v riečišti boli zase betónové kvádre. Na Ostrej Hôrke boli guľometné hniezda s bunkrami.

Začiatkom apríla sa priblížili sovietske a rumunské jednotky k územiu Trenčianskeho okresu. Vojaci sovietskej armády vedené maršalom Malinovským a vojaci rumunskej armády postupovali od Bobota, Strážovskými vrchmi a Považským  Inovcom. Vojaci sovietskej a rumunskej armády taktiež postupovali od Piešťan na Nové Mesto nad Váhom.

 

Ako prvá v okrese bola 4.apríla oslobodená obec Nová Lehota. Bolo počuť blížiaci sa front cez duniace kanóny. V našej obci sa očakával ťažký boj. Svedčili o tom opevnenia a strategicky dôležitý prechod na Moravu. Po oslobodení Trenčína  11.apríla začali sovietske a rumunské vojská ostreľovať Drietomu. Stúpala nervozita Nemcov a zároveň aj miestneho obyvateľstva. Nemci strážili pravú stranu Váhu, ktorú pozorovali zo Záriečského vŕšku a v Kostolnej z veže kostola. Tak držali front 2 týždne. Pretože Nemci nemali dostatočné zásobovanie, brali po gazdoch dobytok a ošípané. Preto gazdovia v snahe uchrániť si dobytok vyhnali ho do hôr.  Väčšia časť obyvateľov odchádzala z domov do hôr a na kopanice. Podobne  mnoho rodín bolo v Brúsnom, Žrnovom aj v škole u Kuklov, u Šebíkov a hocikde v horách. Doma zostali väčšinou starí ľudia alebo opustené domy. Po niekoľkých dňoch sovietske hliadky zbadali dym a v domienke,že sú to Nemci, zahájili paľbu z kanónov. Strely preleteli do náprotivnej hory. Nezranili nikoho, ale vyľakali všetkých evakuovaných, ktorí tam nechali všetko a utekali navečer hľadať prístrešie do Brúsneho. Sovietske vojská zosilnili paľbu aj mínometmi.

Medzitým bola Drietoma ostreľovaná od Trenčína. Nemecký štáb sa skrýval v kaštieli u veľkostatkára Štricla.  Ošetrovňu  mali Nemci u Miklášov – vyše Husárov, u Stopkov- Venclovských.

Ťažko ranených odvážali do Uherského Brodu. Obväzište bolo v Danielčíkovom mlyne a lazaret v škole na Doline. Najviac  delostreleckých  striel padlo v Potokoch a v Stranove. Prvé rumunské lietadlo, ktoré pristávalo na letisku v Biskupiciach, bolo zasiahnuté nemeckým granátom zo Záriečského vŕšku, kde boli pevné bunkre a odtiaľ Nemci ovládali Považie od Trenčína až po Nové Mesto.

Dňa 17.apríla 1945 bolo ustupujúce nemecké vojsko bombardované pri rieke pod Brúsnym. Jadro bojov pre opevnenie  nešlo drietomskou dolinou, ale spojenecké vojská preplávali v noci Váh, prenocovali v Adamovciach a spravili obchvat cez Chocholnú, Kykulu na Moravu. Tam sa presunuli všetky ťažké boje. Nemci sa veľmi bránili. Každé guľometné hniezdo bolo dobíjané kanónmi. Drietomu však  držali obsadenú až do 28.apríla.

Nemci sa ukrývali v zákopoch na Ostrej Hôrke, na Brezine, na Háji a na Skaličkách. Bolo ich asi 200. Nemci svojich mŕtvych pochovávali na neznámom mieste. Na Brezine pochovali sovietskych vojakov. Na Beňovci bolo pochovaných 27 Rumunov a 10 Nemcov. Na Kykuli padlo takmer 100 Rumunov. Viacerí boli pochovaní na Zvrácenej a Chupáčovej. Veľa hrobov po horách bolo neznámych. Mnohí z vojakov dokonca nemali ani svoj hrob, pretože ešte dlhý čas po vojne nachádzali  ľudia v lesoch ľudské kostry a prilby. Počas prudkých bojov  na kopaniciach sa evakuovaní  obyvatelia Drietomy vrátili domov. Hoci sa v Drietome strieľalo iba ojedinele, väčšina Drietomy bola poškodená.

V sobotu 28.apríla 1945 v podvečer o 21.hodine sa začali Nemci zo svojich bojových pozícii sťahovať. Utekali z Kostolnej po priekopách, dolu Biskupskou ulicou z Breziny, Hája  a Skaličiek. Na ústupe bol vyhodený do vzduchu kamenný most v Kostolnej – Záriečí  na hradskej pred Drietomou a na druhý deň v nedeľu ráno o 4.oo hodine bol vyhodený betónový most v Lazoch. Spred kostola a vyvýšených miest už bolo vidieť pohyby rumunských vojsk, ktoré schádzali do dediny z kopcov od Chocholnej.

Prvý rumunský vojak opatrne prechádzal hradskou k mlynu a prišiel do Drietomy 29.apríla 1945 o 14.oo hodine. Keď sa od dvoch miestnych občanov dozvedel, že „fašistov net“ dal znamenie ostatným vojakom, rumunským aj sovietským, ktorí  začali zostupovať z Breziny do Drietomy už nebojovým  spôsobom. Všetci boli srdečne privítaní pred rímsko-katolíckou školou  obyvateľmi  obce.

O 16.oo hodine toho istého dňa sa konalo slávnostne zasadnutie Revolučného národného výboru, ktorého prvým predsedom sa stal Ing. L. Abel.