Obsah

Výstup na Kriváň 10.9.2016

Typ: ostatné
Výstup na Kriváň 10.9.2016 1Výstup na Kriváň

Vysoké Tatry so svojimi najvyššími slovenskými štítmi lákajú mnohých, aby sa prišli zblízka pokochať ich krásou a popasovať sa s viac alebo menej náročnými výstupmi. Takáto výzva nenechala ľahostajného ani (vtedy zástupcu starostu) Jaroslava Mega, ktorý sa rozhodol zorganizovať výstup Drietomanov na Kriváň.
V piatok 9. septembra bolo hlavnou úlohou 33 účastníkov zájazdu dostaviť sa k autobusu, ktorým sme sa prepravili do Tatranskej Štrby na ubytovanie a uložili sa na spánok pred náročným dňom.

Deň D – sobota 10. september 2016 – bol rovnaký ako tie ostatné iba do chvíle, kým sa človek neprebral zo spánku a neuvedomil si, kde je. Niektorí sa stihli naraňajkovať, niektorí nie, niektorí zistili, že raňajky ostali v Drietome… Autobusom sme sa presunuli na Tri studničky v Podbanskom, kde už čakali ďalší Drietomania, ktorí si ubytovanie i cestu riešili po svojom, ale náročný výstup a dobrý pocit zo zdolania Kriváňa chceli zdieľať s drietomskou výpravou. Po čase sa aj oblaky rozostúpili a vykuklo slnko. Pohľad na končiare bol pekný, no keď bolo vidieť aj cieľ výstupu, človek si občas kládol otázku, či sa tam má naozaj dostať po svojich… A tatranské koče ťahané kamzíkmi samozrejme nikde! Každý teda šiel pešo tak, ako vládal – niekto rýchlejšie, niekto pomalšie… Viem, že pre viacerých to bola iba taká dlhšia prechádzka, ale pre mňa to bola náročná túra a preto za seba vyslovujem jedno veľké ďakujem Petrovi Pilkovi, jeho žene Janke a ich priateľom za príjemný sprievod počas dňa. A samozrejme poďakovanie patrí všetkým, ktorí si robili sprievod navzájom a povzbudzovali jeden druhého. Určite aj vďaka tomu Kriváň zdolali takmer všetci, ktorí sa na to podujali. Obzvlášť vyzdvihujem výkon najstaršieho „pokoriteľa Kriváňa“ drietomskej výpravy pána Dušana Pelecha a tiež výkon najmladšieho účastníka Samka Hlístu. Po fotení, občerstvení, oddychu a kávičke (ako som spomenula, pre niektorých to bola prechádzka a tak so sebou ako záťaž zobrali varič, dostatok vody a kávu) čakala všetkých samozrejme cesta smerom dolu. Bola snaha stopnúť si niektorého z paraglidingov alebo vetroňov, ktorí okolo Kriváňa poletovali krížom-krážom, ale nakoniec sa všetci museli spoľahnúť na vlastné nohy a dôjsť pešo do cieľa, ktorým bolo Štrbské Pleso. To sa napokon všetkým podarilo a tak sme sa spokojní, prepotení, unavení a niektorí aj celkom šťastní vrátili na ubytovanie pospať si a nabrať sily do ďalšieho dňa.
V nedeľu sme sa prebudili do krásneho rána. Väčšina využila príležitosť prejsť sa zo Štrbského Plesa na Popradské pleso, zdatní a neúnavní jedinci prijali pozvanie pána Mega na kávičku v sedle pod Ostrvou, ostatní sa uspokojili s kávičkou pri plesách či v Starom Smokovci. Tatry teda opäť nesklamali a snáď všetci sme sa vrátili domov (teda – domov sme sa vrátili určite všetci!) s pocitom krásne stráveného víkendu.
(mh)


Vytvorené: 5. 3. 2017
Posledná aktualizácia: 11. 4. 2017 23:41
Autor: Správce Webu