Obsah

Expedícia Kôprovský štít 2018

Typ: ostatné
Na Kôprovskom štíteTretí drietomský výlet do Vysokých Tatier v dňoch 14.-16.9.2018

V polovici septembra Vysoké Tatry opäť privítali Drietomanov ako starých známych. Hlavným cieľom tohtoročnej trojdňovej expedície bol Kôprovský štít. Predpovede počasia sa vyhrážali daždivým počasím. Našťastie, príroda sa nad nami zľutovala – ako z krhly lialo len v piatok podvečer počas cesty autobusom, už onedlho po príchode na ubytovanie v autokempe dážď ustal a naše večerné posedenie sa nieslo v pomerne optimistickom  duchu. A Tatry pre nás tento rok okrem zážitkov prichystali zopár ponaučení. Poučenie č.1: Aj keď všetky predpovedné modely počasia tvrdia, že bude otrasné počasie, nedajte sa odradiť, kľudne sa s nimi hádajte, nadávajte im a do poslednej chvíle verte a dúfajte, že pravdu mať nebudú.

V sobotu zrána sa obloha na nás mračila, občas čosi spŕchlo, ale to nás nemohlo odradiť a tak sme ráno po 7. hodine vyrazili v plnej zbroji zdolať nejaký-ten kopec. Na cestu zo Štrbského na Popradské pleso sme vyrazili všetci.  Poznáte to – krásna lesná idylka, občas s výhľadom – niekedy reálnym, niekedy tušeným ... príležitosť na rozhovory a samozrejme na poučenie. Takže moje poučenie č.2: Aj keď sú priebežne okolo vás stále vaši známi, predsa len sa kukajte, komu čo rozprávate. Keď som sa na zablatenom úseku s veľkými mlákami posťažovala akože našim, či ten chodník nemohli Tatranci upraviť, keď vedeli, že prídeme, 4 cudzí mladí muži najskôr na mňa kukali a potom jeden z nich zareagoval: no, mohli tu dať aspoň dlaždice...

A cesta pokračovala v družných rozhovoroch krásnou prírodou ďalej. Na Popradskom plese bola prvá väčšia pauza a prvé väčšie delenie, v rámci ktorého sa každý podľa počasia, svojich pocitov a skúseností rozhodol, čo bude robiť ďalej.

Ja som bola v partii s tromi dámami, poobchádzali sme pleso všetkými smermi, „presnorili“ symbolický cintorín a keďže sa potom vyjasnilo, vyrazili sme smerom na Ostrvu, aby sme si užili aspoň výhľad na pleso a celé jeho okolie. Napriek pomerne vysokému dátumu sa popri chodníku vyskytovalo veľa sladučkých čučoriedok, ktoré sa nedali obísť. Z jedného stretnutia na tejto trase vyplynulo poučenie č.3: Ak chceš vedieť, kam ideš, čítaj názvy na smerovníkoch. Česky hovoriaci mladík pod Ostrvou zisťoval, či je ešte ďaleko na Chatu pod Rysmi a nechápal, ako je možné, že sa tam s priateľkou touto cestou nedostanú. Až mu jedna z nás vysvetlila, že idú síce po značke správnej farby, ale vo vedľajšej doline...

Počas oddychu sme s nádejou pozerali na končiare, kam smerovali kroky väčšiny našej expedície, ale ako bolo vidieť, hore nič poriadne vidieť nebolo. Teda aby som bola presná: po Hincove plesá bola viditeľnosť ešte celkom slušná, ale potom sa prechádzalo do oblakov a tak Drietomanov smerom ku Kôprovskému štítu bolo viac počuť ako vidieť. Určite mnohí počuli pána starostu, ktorý mocným hlasom niekoľkokrát vyzýval tatranského medveďa, aby vyliezol a zmeral si s ním sily. Ochranca prírody Vlado S. sa ihneď chopil úlohy poradcu a medveďa rovnako hlasno a možno ešte hlasnejšie uisťoval, že ak nevylezie, tak víťazom bude Mego. Poučenie č.4: Kým bude blízko dobrý kamarát, starosta medveďovi a ani medveď starostovi neublíži.

Kôprovský štít nakoniec zdolalo 25 účastníkov našej expedície, aj ďalší zdolali méty, ktoré si predsavzali, či už to boli Hincove plesá alebo Chata pod Rysmi. V poobedňajších hodinách sme všetci postupne poschádzali na Štrbské pleso a po tradičnom meškaní niektorých účastníkov sme vyrazili na ubytovanie, kde nás čakal ďalší príjemný spoločenský večer, niektorých aj spoločenská polnoc či spoločenská noc... Poučenie č.5: Do chatky sa ubytujte s ľuďmi, ktorí potrebujú k životu spánok v rovnakej miere ako vy. A večer svieťte malou baterkou, aby si vysvietenú chatku niekto nevysvetlil ako pozvánku na nočný pokec - to sa potom človek veľmi nevyspí...

Ticho nedeľného rána dávalo tušiť, že všetci ešte spia spánkom spravodlivých. Ale buntošenie bolo potrebné, spolu s Renatkou sme sa ráno presúvali na svätú omšu na Štrbskom plese. Po povzbudivom duchovnom pokrme sme sa pripojili k našej výprave, ktorej kroky smerovali k vodopádu Skok. Čakala nás príjemná cesta lesom i kosodrevinou, ponúkajúca opäť lákavé plody čučoriedok a brusníc. A pod vodopádom Skok nás čakala už tradičná odmena - nedeľná kávička od pána starostu. Cestou späť ešte niečo nafotiť, nakúpiť nejaké suveníry, pochutnať si na nejakej tatranskej špecialite, vyraziť domov a v autobuse v obvyklom duchu zlikvidovať zostatky zásob... Poučenie č.6: Je neskutočne príjemné večer príjemne unavený zložiť hlavu k spánku. Dobrú noc!        

 

fotky z podujatia: 

fotogaleria/rok-2018/expedicia-koprovsky-stit-2018-361sk.html


Vytvorené: 17. 10. 2018
Posledná aktualizácia: 31. 10. 2018 17:45
Autor: Mgr. Monika Hoštáková