Na svoj vek je pani Evka neskutočne čiperná, nohy jej ešte stále slúžia dostatočne na to, aby sa mohla pomotkať po dvore a obriadiť hydinu. V útulnej kuchynke pri chutnom pohostení sa na náš podnet pustila do rozprávania. V spomienkach sa zatúlala až do obdobia svojich dievčenských liet, keď ešte bývala v rodnej Nemšovej, porozprávala nám, ako sa zoznámila so svojím budúcim – a jediným – manželom, pospomínala na vojnové časy, keď sa museli skrývať pred Nemcami, atď... Spomienky prichádzali jedna za druhou a ak by nás nečakali ďalšie pracovné povinnosti, možno by sme počúvali doteraz... Pani Evke želáme do ďalších rokov všetko najlepšie a nech ju zdravie poslúcha tak ako doposiaľ.