Tridsaťročná tradícia silvestrovského výstupu 30.12.2018

Bola sobota 31.december 1988. Prechod do Nového roka každý oslavoval po svojom. Pre niekoho to bola príležitosť posedieť doma s partnerom, napchávať sa chlebíčkami a očkami a kukať silvestrovský program v telke. Niekto uprednostnil zábavu v spoločnosti, niekto lyžovačku na horách, niekto spánok... Pre niektorých to bol deň ako stvorený na zimnú turistiku. A tak sa 3 kamaráti – Dušan Pelech, Milan Kvasnica a Jaroslav Mego – pobrali smerom ku kopcu, ktorý sa mohutne vypína nad Drietomou. Vtedy ešte netušili, že práve založili tradičné podujatie, ktorého sa z roka na rok bude zúčastňovať stále viac a viac pánov. V priebehu zopár rokov na základe požiadaviek rodinných príslušníkov turisti ako rozumní chlapci termín prehodnotili a posunuli termín výstupu o jeden deň dopredu – teda na Dávida, aby už na Silvestra mohli robiť spoločnosť svojim drahým polovičkám. K výstupu sa vďaka vhodnejšiemu termínu a hromadnej organizácii v posledných rokoch pridáva stále viac pánov, dám i detí.

Je niekoľko spôsobov, ako sa dostať na Žľab, Sokolí kameň či Machnáč. Niektorí zvolia výstup priamo z obce po turistickej značke, niektorí vyrážajú z Brúsneho, niektorí z Kykule, dá sa ísť aj z Vyškovca... V posledných rokoch najväčšia partia výstup začína na autobusovej zastávke v Drietome pri Jednote alebo na ďalších zastávkach pravidelnej linky autobusovej dopravy a okolo 9:00 vystúpia v Liešnej pri Kolibe. Na jubilejný 30. výstup sa takto vybralo 78 nadšencov zimnej turistiky.

Hneď na začiatku je jeden z najnáročnejších úsekov cesty, treba vystúpať krížom cez Holbovú v podstate až na hrebeň na miesto nazývané U Rumuna, kde je na slovensko-českej hranici pomník venovaný rumunskému vojakovi oslobodzovacej armády padlému na konci druhej svetovej vojny. Tu je prvá zastávka s možnosťou chvíľu si oddýchnuť, ohriať  sa pri ohníku, posilniť sa a prípadne sa prezliecť, celkovo sú naplánované na trase takéto zastávky tri. Odtiaľ kroky turistov vedú k najvyššie položenému miestu obce Drietoma – k vrcholu Machnáč s nadmorskou výškou 771 m n.m. Škoda, že bolo tento rok hmlisto, výhľad teda nič-moc, aspoňže sa dala urobiť spoločná fotka s dvojkrížom. Ako prichádzali jednotlivé partie – každý podľa svojho tempa – vznikali viaceré verzie spoločnej fotky (a ja sa „teším“, ako jednu z nich budem vyberať k tomuto článku). Cestou je povinná medzizastávka pri jedličke – no, treba povedať, že malá jedlička to bola v dávnej minulosti, teraz je to mohutná jedľa a skalní účastníci si uvedomujú, ako rýchlo ten čas plynie... Pod ňou radi spomínajú na veselé príhody z predchádzajúcich ročníkov: ako napríklad niekto netrafil dolinu a miesto v Drietome zišiel v Chocholnej, ako - aj keď to znie neuveriteľne – sa niekto domov vrátil len s jednou topánkou a podobne. Odtiaľ nasleduje presun na Sokolí kameň, kde je druhá zastávka. Chodníčkom okolo studienky a odbočkou z turistického chodníka sa všetci dostávajú k útulni na Žľabe, kde je posledná zastávka a posledný ohník. Aj keď je zima, všetkým je tam akosi útulne, dojedajú zásoby, obliekajú posledné suché oblečenie a všetkých hreje poznanie, že je pred nimi už len cesta dole do dediny, kde na nich v kinosále čaká dobrá kapustnica (pripravená deň predtým osvedčeným Mego-tímom) a horúci čaj. O priebežné zohrievanie jedla a varenie čaju sa stará rokmi zohratá dámska partia, ktorá všetko zvláda s ľahkosťou, akosi len-tak medzi rečou. Bez ohľadu na to, či niekto prišiel prvý už o 14:45 alebo posledný okolo 18:30, o každého bolo postarané. Bonbónikom jubilejného ročníka bola hudobná zábava v podaní hudobného dua „Susedi“. A hoci to znie neuveriteľne, niektorí účastníci celodenného výletu mali ešte dosť síl, aby si na veselú nôtu zaspievali a zatancovali.  

link na fotky z podujatia: 

fotogaleria/rok-2018/30-silvestrovsky-vystup-412sk.html