Výstava Milady Ždrnja: Zatkané v nitiach

PhDr. Emil Semanco, starosta Umeleckej besedy Slovenskej, o našej drietomskej umelkyni napísal: 

 

   K menu slovenskej výtvarníčky Milady Ždrnja, narodenej v roku 1965 v Trenčíne, možno hneď skraja pridať niekoľko dôvernejších a osobným poznaním rozpoznateľných hodnotení a prívlastkov – udivuje až eruptívnou pracovitosťou, akoby nevyčerpateľným potenciálom nápadov a prístupov k rôznym materiálom, čo ju práve fascinujúco zaujali a konvenujú jej bytostnému žánrovému sústredeniu sa na textil. Preniká do jeho prírodných podstát, báda v jeho historickom životopise a nachádza možnosti, nekonečne hľadá a nekonvenčne ho obdarúva talentom kreatívnej originality až do konečného stvárnenia v pôsobivom artefakte. K pôvodným, akoby vrodeným  dispozíciám a výtvarným danostiam, pridala v rokoch 2018 - 2021 akademickú kvalifikáciu a absolutórium v ateliéri textilnej tvorby na VŠVÚ v Bratislave, kde sa špecializovala na štúdium v odbore textil v priestore.

   Jej tvorivý proces je zameraný na spracovanie prírodných materiálov, korí sa starému remeslu tkania, alternuje ho do súčasných podôb, oživuje ho vlastnou vynachádzavou formou spracovania, pričom však stále dbá najmä o tradíciu a pôvodnosť technologických postupov. Vo svojich dielach inšpiratívne využíva prírodné materiály ako ľan, konopné vlákno, ovčiu vlnu, ale aj trávy, rastliny, vodou vymyté, vyformované a týmto živlom vytvarované konáre a  drievka, metalické atribúty, drôty i prírodné zvláštnosti a jedinečnosti, ktoré provokujú a napájajú obrazotvornosť a fantáziu. Nachádza ich a zbiera pri svojich častých potulkách krajinou. Oblápa a osvojuje si krajinné výseky, stromy a rastliny v nich, kvety, drevá, ktoré jatria zmysly a imagináciu, zachovávajú si formu, ale už nie niekdajšiu sviežosť. Rastliny necháva uschnúť a postupne ich mení na poddajné žilky nití, ktoré vedno s textilným vláknom trpezlivo prácne zatkáva. Pradávnou alchýmiou prírodných esencií a nepoškvrnenými splynutiami zrodu naturálnych valérov prenáša panenské šťavy bylín, listov, korienkov na potomstvo krosien dávno odkojené a odrastené z plienok. Zrelé! Výsledkom sú jemné farebné štruktúry v tkaných obrazoch, ktoré v prírode nachádzajú vzor a vyrastajú z korienkov citlivosti vnímania, ľahkosti poézie, vedú nás do sveta snov a krehkosti. 

   Umelkyňa – tkáčka sa očividne hrá, zabáva sa (neraz cez polnoc) s naturálnymi materiálmi, niťami viditeľnými i transparentnými a vrství s rastlinnými prvkami svoj nevšedný herbár poryvov duše, spovedí i predpovedí, ktoré tvoria až iluzionistické či vizionárske predstavenia minulého, súčasného i budúceho. Neraz sú ako neuchopiteľné preludy a férie, inokedy hmatateľné a existenciálne materiálne. Trudné. Ako dnešok...

   Prírodné a textilné materiály v kontemplatívnej komunikácii s výtvarným umením a jeho výzvami a posolstvami sa stávajú hmatateľnými a reálnymi, sú odrazom krehkosti aj zraniteľnosti ľudského i prírodného sveta, ktorý nás obklopuje. Autorka ním dosahuje uspokojovanie našich zmyslov, predstáv, zavše i potrieb, ale tiež predkladá a predostiera aj množstvo otázok bez odpovedí. Na tie si má a musí v meditatívnej interakcii dať odpoveď sám príjemca jej umenia.  

   Milada Ždrnja sa inšpiruje krajinou, zemitým dedičstvom, šírošírymi diaľavami morí, plachtami bárok i nekonečnými orbitami vesmírnych lodí. Príťažlivou krásou zemských povrchov a geografií i nepatrným práškom, na ktorý sa vraj ľudský jedinec zánikom vo vetre rozsýpa. Neverte! Umelec – ako ona - zostáva navždy s nami. Zo snami vloženými v labyrintoch cverien s červenou niťou východísk, ktoré nás určite raz vyvedú zo životných bludísk k sebe samým. Autorka tejto výstavy a týchto diel už východisko pre seba našla. Teraz ho ponúka vám.

______________

Milada ŽDRNJA sa pravidelne zúčastňuje na sympóziách a tvorivých pobytoch, krajinárskych plenéroch a kolektívnych výstavách doma i v zahraničí, vedie kurzy textilných techník a tvorby, dlhodobo lektorsky pôsobí. Je riadnou členkou Umeleckej besedy slovenskej (1921), najstaršieho spolku výtvarných umelcov na Slovensku.