Symboly obce Drietoma sú zaevidované v Heraldickom registri pod signatúrou HR D-38/94.
má túto podobu: v modrom štíte po zelenej pažiti doľava kráčajúci strieborný svätý Ján Evanjelista so zlatým krížom, pred ním na pažiti čierny orol.
Niečo krátko z histórie: Dnes je v Drietome neskororenesančný Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorý bol do dnešnej podoby postavený v roku 1901. Podľa obecného symbolu sa predpokladá, že pôvodný farský kostol bol zasvätený svätému Jánovi Evanjelistovi. Toto patrocínium dokazuje najstaršie známe pečatidlo miestnej fary z roku 1633. V strede pečatného poľa je vyrytý po pažiti kráčajúci svätý Ján Evanjelista. Pred sebou nesie latinský krížik a pri nohách mu vzlieta orol - atribút svätého Jána Evanjelistu. Letopočet vzniku pečatidla je tiež v strede pečatného poľa. Za chrbtom svätca je jednotka, nad orlom trojčíslie 633. Kruhopis pečatidla znie: SIGILLVM PAROCHIAE FELSÓ DRIETOMA. Z kruhopisu je nepochybné, že v dnešnej Drietome - ešte aj v roku 1633 nazývanej Hornou Drietomou - jestvoval farský kostol zasvätený svätému Jánovi Evanjelistovi.
Podľa výsledkov bádania Drietoma ešte v roku 1633 nemala vlastné obecné pečatidlo. Vo svojej kancelárskej činnosti využívala pečatidlo miestnej fary. Jeho dosť porušený odtlačok bol nájdený na obecnom dokumente z roku 1649 v budapeštianskom krajinskom archíve.
pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/8), žltej (1/8), bielej (2/8), žltej (1/8) a zelenej (2/8). Vlajka je zakončená tromi cípmi.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
29 | 30 | 31 | 1 | 2 |
3
1
|
4 |
5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 |
12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 |
19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 |
26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 | 2 |
Meniny má Lenka, Lena
Zajtra má meniny Laura, Dorotej, Fatima, Laurencia, Loreta, Loriána
Návštevnosť:
ONLINE:17
DNES:187
TÝŽDEŇ:0
CELKOM:920208
Obec Drietoma sa nachádza v juhozápadnej časti Trenčianskeho kraja na hranici s Českou republikou. Je súčasťou združenia obcí MAS Biele Karpaty, ktorý tvoria obce Drietoma, Adamovské Kochanovce, Chocholná-Velčice, Ivanovce, Kostolná-Záriečie, Melčice-Lieskové, Štvrtok, Bošáca, Nová Bošáca, Haluzice, Trenčianske Bohuslavice, Zemianske Podhradie. Prirodzenou hranicou mikroregiónu je na severozápade masív Bielych Karpát, na severovýchode hranica katastra krajského mesta Trenčín, na východe a juhovýchode tok rieky Váh.
Severnú a severozápadnú časť územia tvorí pohorie chráneného krajinného úzermia Bielych Karpát, južnú časť krajinný celok Považské Podolie a časť katastra Trenčianska kotlina.