Územie obce Drietoma s rozlohou 35,83 km2 patrí do dvoch geografických celkov – Bielych Karpát s hladko modelovaným reliéfom a Považského podolia s pahorkatinným, mierne zvlneným reliéfom.
Kataster obce patrí podľa regionálneho geomorfologického členenia do Alpskohimalájskej sústavy, podsústavy Karpaty, jej provincie Západné Karpaty a subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty, kde je súčasťou oblasti Slovensko-moravských Karpát, a to jedného z ich celkov – Bielych Karpát a Považského podolia.
Územie klimaticky patrí do dvoch typov a to typu kotlinovej klímy a horskej klímy. Kotlinový typ klímy špecifikuje teplá klimatická oblasť a mierne teplá klimatická oblasť. Územie tvorené pohorím Bielych Karpát patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, a to do obvodu mierne teplého, vlhkého, vrchovinového a do obvodu mierne teplého, mierne vlhkého, s miernou zimou, pahorkatinového. Naproti tomu územie tvorené Považským podolím patrí do teplej klimatickej oblasti, a to do obvodu teplého, mierne vlhkého, s miernou zimou . Najvyššie hrebene v chotári charakterizuje typ horskej klímy a subtyp chladná klíma. Priemerná ročná teplota dosahuje v horských oblastiach 6-8 C, v pahorkatinovej oblasti 8,5-9 C. Ročný úhrn zrážok v pahorkatinách dosahuje od 690 do 800 mm, so stúpajúcou nadmorskou výškou vzrastá na 800 až 1100 mm.
Osídlenie Drietomy je sústredené v prevažnej miere v blízkosti bystrinnej rieky Drietomica (od r. 1997 prírodná pamiatka), ktorá pramení na moravských severných svahoch Kykule, počas 18,5 km púte sa do nej vlievajú prítoky Kradkovský potok od Hrozenkova, Liešňanský potok od Žítkovej, potok Brúsne a v Kostolnej sa vlieva do Váhu. Miesto, kde Drietomica opúšťa katastrálne územie, je zároveň najnižšie položeným miestom obce v nadmorskej výške 215 m n. m. Najvyššie položeným miestom je holý trávnatý vrchol Machnáč (771 m n. m.) s osadeným dvojkrížom, ktorý je obľúbeným a vyhľadávaným turistickým cieľom pre krásne výhľady na Považský Inovec, Strážovské vrchy, Kľak a Veľkú lúku v Malej Fatre, Javorníky, na východe sa vyníma skalnatá bielokarpatská Chmeľová, samozrejme je vidieť Trenčín. K atraktivite Machnáča prispieva aj fakt, že je súčasťou červenej turistickej trasy Cesta hrdinov SNP spolu s ďalšou turistickou lahôdkou - vrcholom Sokolí kameň (696,5 m n. m.), ktorý vytvára príkrovová troska - skala vystupujúca z hrebeňa. Svojím vzhľadom nikoho neupúta, ale výhľad z neho stojí za to. Na protiľahlej strane je Horné a Dolné bradlo a Tlstá hora, ktoré patria do karpatského bradlového pásma a pôsobia kontrastne popri miernom reliéfe flaušového pohoria. Juhozápadným smerom sa otvárajú výhľady na Považie a hrebeň Považského Inovca, na juhu v diaľke je vidieť vrcholy Malých Karpát. Vrch Žľab (737 m.n.m.) nie je veľmi vysoký, ale pri pohľade z Trenčína na pravú stranu Váhu výrazne vyčnieva a nad Drietomou sa čnie ako výrazný masív. Z druhej strany „drží ochrannú ruku“ nad Drietomou Ostrá Hôrka s Drietomským bradlom, ktoré je od roku 1965 chránený krajinný útvar a významné je tým, že sú na ňom veľmi dobre a názorne odkryté súvrstvia „karpatského keupra“, a to pestré bridlice, kremité pieskovce až kremence a súvrstvia rétu, tvorené bridlicami a vápencami.
Drietomská dolina bola ako dôležitá spojnica Považia a Moravy s veľkou pravdepodobnosťou odpradávna osídlená. Ťažko povedať, či rieka dostala názov podľa prvej osady alebo to bolo naopak. Prvá písomná zmienka o „Drethoma fluvius“ pochádza z roku 1244. Ďalšie archívne záznamy hovoria o osadách pri hornom alebo dolnom toku Drietomy, už v roku 1321 bola Drietoma vtedajším kráľom Karolom I. Róbertom z Anjou ako majetok darovaná rodine Pég. V drietomskej doline sa vzhľadom na výhodnú polohu na obchodnej ceste v minulosti nachádzala trhová osada Svitava (v priebehu času viackrát vypálená, dnes zaniknutá). Uzavretá osada Drietoma vznikla asi v 15. storočí z roztrúsených osád pri Hornom toku Drietomice. Bola typicky kuriálnou obcou – jednotlivé ulice boli osobitnými strediskami poddaných jednotlivých kúrií. Podľa vlastníkov užívanej pôdy boli pomenované ulice a tieto miestne názvy sú dodnes používané: Biskupská ulica – biskupský majetok, Rádek – majetok šľachticov Trenčianskeho hradu, Rožňovská ulica – majetok Peťkovcov (pôvodne Pégovci), Kraľovany – majetok mimohradných šľachticov. V každej časti sa predpokladá samostatná obecná správa s vlastnou administratívnou činnosťou, o čom svedčia napríklad pečatidlá týchto častí z roku 1837 – v strede je postava sv. Jána Evanjelistu a navzájom sa odlišujú nápismi po okraji. Predlohou k pečatidlám bolo zrejme najstaršie známe farské pečatidlo, ktoré pochádza z roku 1633 a ktoré v tom čase používala aj obec vo svojej kancelárskej činnosti, kde sa rovnako nachádza postava tohto svätca. Preto si obec svätého Jána Evanjelistu vybrala v roku 1994 do svojho erbu. Erb obce má teda túto podobu: v modrom štíte po zelenej pažiti doľava kráčajúci strieborný s. Ján Evanjelista so zlatým krížom, pred ním na pažiti čierny orol.
Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej, žltej, bielej, žltej a zelenej. Obec Drietoma, s počtom 2250 obyvateľov, má vlastnú samosprávu, starostom obce je od novembra 2016 pán Jaroslav Mego. Obecné zastupiteľstvo má 9 poslancov. Obec je plynofikovaná, má vybudovaný verejný vodovod a kanalizáciu.
Drietoma katastrálne susedí s obcami Horná Súča, Trenčín – Záblatie, Kostolná – Záriečie, Chocholná-Velčice a s českými obcami Vyškov, Starý Hrozenkov a Žítková.
V rámci regiónu spolupracuje Drietoma s blízkymi i vzdialenejšími obcami v rámci MAS (malej akčnej skupiny) Združenia obcí Bielokarpatsko-trenčianskeho mikroregiónu a Mikroregiónu Bošáčka. V rámci cezhraničnej spolupráce spolupracuje najmä so susediacou moravskou obcou Starý Hrozenkov.
Existenciu drietomskej katolíckej farnosti dokazuje už záznam z roku 1332, kedy do zoznamu vybraných pápežských desiatkov bol zapísaný aj poplatok 6 grošov z farnosti Drietoma, avšak chýba informácia o patrónovi. V minulosti sa na farskom erbe spravidla nachádzal svätý, ktorému bol zasvätený miestny kostol, teda by to mal byť svätý Ján Evanjelista. Zápis z roku 1675 však hovorí, že v Drietome stojí kostol svätej Kataríny. Starobylé patrócínium aj opis kostola napovedajú, že kostol pochádzal z konca 13. alebo začiatku 14. storočia. Svätá Katarína Alexandrijská je patrónkou farnosti dodnes. Terajší kostol je postavený a zrekonštruovaný z pôvodného kostola, postaveného za nitrianskeho biskupa Františka Xavera Fuchsa (1787 – 1804), ktorý daroval kostolu sochu sv. Kataríny Alexandrijskej a ktorá sa dodnes nachádza na hlavnom oltári. Prestavba sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia. Novopostavený kostol je neorenesančný, jednoloďový.
Pri kostole sa nachádza katolícky cintorín s národnou kultúrnou pamiatkou – Kaplnkou svätého kríža, ktorá bola ako pohrebná kaplnka rodiny Niczkej postavená okolo roku 1875.
Vedľa katolíckeho cintorína sa nachádza starý židovský cintorín. Od druhej svetovej vojny, po skončení ktorej sa do obce žiadni židia nevrátili, chátra a zub času už nahlodal väčšinu starobylých náhrobkov.
Na úpätí svahu pod kostolom sa nachádza Kaplnka lurdskej Panny Márie, ktorá bola postavená počas pôsobenia kňazov mužskej rehole Mariánov z Poľska v roku 1999.
Katolícka farnosť Drietoma má 2 filiálky: Kostolnú-Záriečie a Chocholnú-Velčice. V poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa v obci ku katolíckej viere prihlásilo 1659 obyvateľov.
Druhé najväčšie cirkevné spoločenstvo s počtom 218 členov je evanjelická cirkev augsburského vyznania. V minulosti sa aj v Drietome uplatňovalo pravidlo: koho panstvo, toho náboženstvo a tak v priebehu 16.-17. storočia menil katolícky kostol majiteľov. V 18. storočí bol definitívne zverený katolíckej cirkvi, do tohto obdobia sa datuje aj vznik samostatného evanjelického cintorína. Drietomskí evanjelici sa museli zaobísť bez kostola až do polovice 20. storočia. Po 2. svetovej vojne sa naskytla príležitosť kúpiť synagógu židovskej náboženskej obce, ktorá zanikla. Budovu adaptovali pre bohoslužobné účely a posvätili 6. novembra 1948. V roku 1990 na pozemku vedľa kostola zbúrali schátraný rodinný dom a postavili modlitebňu s dvoma hlavnými miestnosťami - jedna slúži pre bohoslužobné zhromaždenia v zimnom období a druhá na pohrebné účely.
Obecný úrad sídli v Kaštieli Chorinských, ktorý pochádza v 2. polovice 19. storočia a ktorý až do svojej smrti v roku 1918 obývala grófka Filoména Chorinská. Ona s manželom boli zároveň poslednými šľachtickými majiteľmi väčšieho a staršieho Kaštieľa Borčických, ktorý sa nachádza v parku a ktorý datujeme na začiatok 19. storočia. Najstarším známym majiteľom bol rod Borčických (pôvodom z Borčíc), ktorého stopy môžeme sledovať v Drietome od 14. storočia. Významným bol posledný držiteľ tohto mena v Drietome – Štefan Borčický, ktorý bol v rokoch 1824 – 1830 podžupanom Trenčianskej župy. Jeho manželka, Judita Marczibányiová, pochádzala zo starobylého a významného rodu Marczibányovcov z Púchova (jej brat Anton bol okrem iného županom Trenčianskej župy v rokoch 1845-1849 a poslancom v Uhorskom sneme za Trenčiansku župu). Jej vďačíme napríklad za vybudovanie sochy svätého Janka Nepomuckého pred kaštieľom, ktorá sa zachovala do dnešných dní. Vnučka Štefana Borčického – Filoména Niczká – sa vydala za Karola Bedřicha Jozefa Chorinského, potomka grófskeho rodu vo východných Čechách. Na budove kaštieľa sa dodnes nachádza ich svadobný erb.
Posledným súkromným majiteľom kaštieľa bol nemecký veľkostatkár Friedrich Stritzel, známy ako mecenáš a dobrodinec školy, podporovateľ drietomskej hudby a iných drietomských združení, ale tiež doktor prírodných vied, maliar a autor viacerých kníh. V Drietome žil so svojou manželkou Hildou a synmi, ktorá sa o majetok po manželovej nečakanej smrti v roku 1937 starala až do konca druhej svetovej vojny. Po znárodnení bola v kaštieli zriadená škola, ktorá tam sídlila do vybudovania novej budovy v roku 1977. Neskôr sa priestory v kaštieli využívali ako učiteľský byt, Slovenská pošta, Miestna ľudová knižnica, od roku 1990 priestory využívalo viacero podnikateľských subjektov. Dnes je v kaštieli múzeum s výstavou starých drietomských fotografií, kaviareň s cukrárňou, kadernícky salón, pedikérsky salón, klubovne združení a dychová hudba Drietomanka.
Školstvo má v obci dlhodobú tradíciu. Už v 16. storočí boli v Drietome 2 školy: katolícka a evanjelická, v priebehu času k nim pribudla súkromná škola v sade Žrnovom a obecná škola v Doline. Po druhej svetovej vojne došlo k poštátneniu a zjednoteniu školstva. Súčasná budova Základnej školy s materskou školou bola dobudovaná v roku 1977. Aj v Drietome sa musíme vysporiadavať so stále nižším poštom žiakov a tak sa aj priestory oddelého bloku začali využívať na iné účely.
Nezisková organizácia Slnečný lúč v oddelenom bloku základnej školy zriadila v roku 2016 denný stacionár, ktorý ambulantnou formou poskytoval sociálne služby pre starobných a invalidných dôchodcov, s celkovou kapacitou 40 miest. V roku 2018 sa zariadenie zameralo na poskytovanie služieb pre seniorov, ktorí potrebujú 24-hodinovú pobytovú starostlivosť. Po stavebných úpravách zariadenie pre seniorov ponúka ubytovanie 17 klientom.
V bloku C sídli kozmetický salón, fotoateliér a jachtársky obchod.
V zdravotnom stredisku aktuálne pôsobí len praktický lekár pre dospelých. V rámci starostlivosti o svoj chrup i úsmev môžu obyvatelia využívať v obci súkromnú zubnú ambulanciu. Vedľa zdravotného strediska, vybudovaného koncom 20. storočia v historickom centre obce, sídli lekáreň a pobočka Slovenskej pošty.
Na budove sú umiestnené pamätné tabule pripomínajúce osoby, ktoré bojovali a zahynuli v druhej svetovej vojne a ktoré nám stále pripomínajú obeť našich predkov za našu slobodu.
K občianskej vybavenosti prispievajú podnikatelia v obchodoch a službách: 4 obchody s potravinani, mäsiarstvo, kvetinárstvo s rozličným tovarom, vinotéka, chovateľské potreby, čerpacia stanica, motorest, koliba, bistro, kaviareň s cukrárňou, kaderníctvo, pedikúra, kozmetika, fotoateliér.
Dobré meno šíri doma a v zahraničí dychová hudba Drietomanka, ktorej vznik datujeme od roku 1866. Každý rok spolupracuje s obcou pri organizovaní Drietomského festivalu dychovej hudby, spolu s folklórnym programom v ďalšie dni je súčasťou Drietomských slávností. Ďalšie kultúrne, spoločenské a športové vyžitie ponúkajú obecné podujatia, ako je novoročný koncert, maškarný ples pre deti i dospelých, fašiangový ples, obecná zabíjačka, stavanie mája, stolno-tenisový turnaj pri príležitosti oslobodenia obce, Deň matiek, Deň detí, Kopaničiarske slávnosti organizované v spolupráci s obcou Starý Hrozenkov, posedenie pre seniorov, hody - pre deti divadielko, pre dospelých zábava, pre všetkých koncert, rozsvietenie vianočného stromčeka spojené s vianočným trhom, vianočný koncert, Štefanský futbalový turnaj, silvestrovský výstup na Machnáč. Tradičnými sa stávajú aj športové podujatia – jesenný víkend Drietomanov v Tatrách a 1-dňová lyžovačka.
Toto všetko je možné aj vďaka výdatnej pomoci združení pôsobicacich v obci a hlavne ochotných ľudí pôsobiacich v nich: Základná organizácia Jednota dôchodcov Slovenska, Miestna organizácia Slovenského červeného kríža, Veselý Vidiek, eRko, Vivax. Každá z nich rozvíja činnosť vo viacerých oblastiach, veľký význam majú samotné klubové stretnutia, vďaka čomu ľudia nezostanú doma, ale niekam idú, s inými sa stretnú, podebatia a ešte niečo pre iných pripravia, ako napríklad výlety seniorov, stretká pre deti, Jasličkovú pobožnosť, koledovanie Dobrú novinu, premietanie letného kina či rockový festival Parenica. Drietomský spevokol je stálou súčasťou obecných i náboženských udalostí. Spevácky zbor svätej Kataríny obohacuje svojím spevom cirkevné slávnosti počas celého roka, vypočuť si ho môžete aj na CD s názvom „Pre Teba“. O väčšine podujatí sa dočítate v obecných novinách Drietomské zvesti, ktoré vychádzajú 2x – 3x ročne.
V obci je viacero možností športového vyžitia. Furbalové ihrisko je využívané hlavne obecným futbalovým klubom a jeho 4 družstvami - muži, dorast, starší žiaci a prípravkári. Multifunkčné ihrisko v školskom areáli je miestom loptových hier a tenisu. Veselý Vidiek otvoril pre verejnosť posilňovňu. Telocvične v budove základnej školy využíva najmä Stolno-tenisový klub EURO a Klub aerobicu. Viacerí obyvatelia zistili, od jari do jesene je výbornou bežeckou dráhou stará cesta vedúca popri potoku. Turisti z Drietomy už pokorili nejeden končiar doma na Slovensku i v zahraničí.
V minulosti sa ľudia v Drietome živili poľnohospodárstvom a obchodovaním s drevom. Na Drietomici boli od 14. storočia až do polovice 20. storočia viaceré vodné mlyny (napr. štatistický súpis Trenčianskej župy z roku 1877 udáva 8 mlynov). Dnes Drietomu – rovnako ako mnoho iných sídel – nie je možné zadefinovať ako obec s prevahou jedného odvetvia. Máme zastúpené poľnohospodárstvo, drevársky, odevnícky, potravinový, stavebný, elektrotechnický priemysel, viacero obchodných firiem a služieb.
