Deň Zeme, 23.04.2016

Ostrá Hôrka. V prvom rade sme určite oslovili tých, ktorí na nás – účastníkov Dňa Zeme – myslia celý rok a postupne pohadzujú kde-tu odpadky, aby sme sa náhodou počas Dňa Zeme nenudili. Milí bordelári, preháňate to. Ja netvrdím, že chalani z Veselého Vidieka alebo futbalisti nechodia radi na Ostrú Hôrku, ale je smutné, že napriek niekoľkoročnej snahe sa stále objavujú odpadky na tých istých miestach a v takom množstve, že im nikdy vrecia nestačia. O to viac im ďakujem a obdivujem, že to nevzdávajú.
Súhrada. Veľké poďakovanie patrí našim dôchodcom, ktorí sa pravidelne a v hojnom počte zúčastňujú na čistení tejto lokality. Ako to vo vyššom veku býva, snáď každý z nich má menšie či väčšie zdravotné problémy a napriek tomu sa na to nevykašlú a idú urobiť niečo pre túto obec a aj preto podľa mňa patria k najuvedomelejším občanom Drietomy. Neviem, možno sa bordelári obávajú, že by naši starší spoluobčania inam netrafili. Nepodceňujte ich. A keď pre nič iné, tak pre ich vek si konečne začnite vážiť prácu, ktorú tam vykonajú!
Cintoríny. Pietne priestory, kde každý z nás chodí a kde napokon každý z nás skončí. Veľká vďaka patrí Slovenskému Červenému Krížu, ktorý sa každoročne postará o upratanie týchto priestorov a všetkým, ktorí tak urobili aj v pondelok 25. apríla 2016. Napriek tomu, že na každom cintoríne sa nachádza kontajner na odpad, vždy sa nájdu nejaké pozostatky sviečok, odfúknuté kvety či vence, zatúlané igelity a podobne. V súvislosti s tým si dovolím upozorniť, že predmety odkladané za náhrobkami prekážajú pri pravidelnom kosení.
Brezina. Táto lokalita bola na upratovanie určená namiesto brehov Drietomice, ktoré nám upratali pracovníci upravujúci koryto potoka. Bordelári zaskočení touto situáciou už nestihli zareagovať a tak nás čakala priam idylická prechádzka. Slniečko svietilo, vtáčiky čvirikali a kvety tak rozvoniavali, že 5 dospelých a 1 maloletá členka nášho upratovacieho tímu tvorili a niesli v rukách krásne kytice a len kde-tu sme sa zohli po nejaký ten papierik a vhodili ho do vrecka, ktoré niesol jediný mužský člen v našom tíme…. Neveríte? Ani sa vám nečudujem. Viete, ono by to tak mohlo byť, keby sme každú chvíľu neobjavovali skládky či už stavebného alebo iného odpadu. A neverili by ste, ako ďaleko sú niektorí ľudia ochotní zájsť len preto, aby sa zbavili odpadkov. Ani ja som neverila. Čo k tomu dodať? Keď sme naplnili všetky vrecia, pripravili na odvoz všetok stavebný odpad, ktorý sa dal (páni, ktorí ste neprišli – opäť premeškaná príležitosť byť konečne užitoční, ale ktovie – možno sa chystáte zdobiť máj), na záver sme spoločnými silami dali dokopy jednu malú prvosienkovú kytičku. Milé dámy a pán, ktorí ste tam boli, vďaka za odvedenú prácu i za vašu spoločnosť.
Cesta na Žľab. To bola nenaplánovaná lokalita, ktorú sa sčasti podarilo vyupratovať. Myslím, že zvolávateľ tohto upratovania mi dá za pravdu, že tak ako na iných stanoviskách aj tu upratovali iba tí, ktorých osobne oslovil a za čo im všetkým patrí vďaka. Ono je jedno, koľkokrát v obci vyhlásime oznam alebo koľko plagátov o tejto akcii vyvesíme. Prečo prísť? Prečo sa namáhať? Možno pre nádej, že konečne zostane upratané. Že možno už o rok nebude čo zbierať. Že možno sa stane zázrak a všetci si uvedomíme, že je to v prvom rade naše životné prostredie.
PS: Poďakovanie patrí aj učiteľskému zboru a žiakom základnej školy s materskou školou, ktorí pri príležitosti Dňa Zeme upratovali v blízkosti školy. Možno tieto deti by mohli byť dôvod, prečo upratovať. Nech to nemusia robiť za nás.

Hoštáková M.

Fotogaléria