Obsah

Čertovský pohľad na mikulášsky týždeň 3.12.2019 - 7.12.2019

Typ: ostatné
Mikuláš Začiatkom decembra v roku 2019 som tretíkrát dostal poverenie sprevádzať po Drietome Mikuláša, aby sme priamo doma zaklopali u 165 detí vo veku od 3 do 9 rokov.

Mali sme na to necelé tri dni, chodiť sme mohli len poobede a podvečer medzi 16:00 - 20:30. Môj cieľ bol jasný - niekoho konečne dostať do pekla. Predchádzajúce dva roky som nikoho k nám nedoviedol, vyhovoril som sa na deravú pamäť, že si neviem pri takom počte zapamätať hriechy detí. Tak som vyfasoval zoznam hriešnikov aj s ich previneniami. To vám bola radosť pozerať, ako decká prekvapilo, keď som im z knihy začal čítať hriechy! Bolo že to plaču a náreku po Drietome! Toľko tí loptoši neplakali za predchádzajúce dva roky dokopy. A veru, bolo ich zopár, ktoré by sa patrilo na mieste strčiť do vreca a šupnúť k nám do peklíčka... No to som ale nemohol, pretože my tam dole sme podstúpili modernizáciu a presuny sa zásadne konajú v podobe nočného transportu cez čertovský portál. Ja tej novinke veľmi neverím – veď aj vlani som počas skúšobnej prevádzky portálu označil minimálne 10 detí a tento rok som ich našiel všetky doma! Vraj som nesprávne vyplnil formulár k transportu... No ale ako to má jeden chudák čert správne vyplniť, keď mu do toho stále kecá Mikuláš. Ten starý svätý dobráčisko pri každom dieťati tvrdil, že ho má tiež vo svojej Mikulášskej knihe a dokonca z nej čítal údajné dobré skutky dieťaťa, a niekedy pre istotu aj rodičov a starých rodičov. Deti horlivo prikyvovali jeho slovám a recitovali básničky, spievali pesničky, zopár detí zahralo pre Mikuláša na hudobnom nástroji - harmonike, husliach, flaute... a niektoré pre neho pripravili dokonca darček. Možno by to vyzeralo ako podplácanie, ale keďže sa zakaždým ušlo niečo aj mne, hodnotím to ako prejav pozornosti.

Prvá návšteva mimo zoznamu v Zariadení sociálnych služieb Slnečný lúč v priestoroch základnej školy naznačila, že tento rok to bude trochu iné. Táto návšteva bola veľmi milá, čertoviny všetkým kukali z očí, škoda, že boli všetci mimo mojich kompetencií...      

Keď sa mi nedarilo v Drietome, Mikuláš sa tváril, že mi chce pomôcť a vzal ma na večerné výjazdy mimo Drietomu kade-tade. Ani to žiadny výsledok neprinieslo, pretože Mikuláš sa zľutoval aj nad zamestnankyňami obecného úradu a členmi ich rodín, nedovolil mi označiť ani starostku Melčíc... A to mu nestačilo, naschvál ma v Trenčíne vzal k policajtom, k doktorom na chirurgickom urgentnom príjme v trenčianskej nemocnici, k záchranárom RZP, k hasičom – teda k ľuďom, ktorí už na základe svojho povolania robia dobré skutky (respektíve by mali robiť).  

 

Piatok bol pre mňa náročný deň. Povedal som si, že ja sa na to úplne vy...kašlem a v piatok som si vianočné trhy na futbalovom ihrisku užil najlepšie, ako sa len dalo. Postupne som strčil nos do každého stánku, veď bolo čo obzerať: oblátky, čokoláda, vianočné dekorácie, kočíky, ručne maľovaný textil, rôzne šatky a čelenky, háčkované hračky, domáce potreby, pomôcky do kuchyne a na pečenie, odevný a bytový textil. Keď ma prepadol hlad alebo smäd, vyňuchal som kapustnicu, chlieb s masťou a cibuľou, koláčiky, detský punč, punč pre dospelých, varené vínko či kávu.

Doobeda sme sa stretli s deťmi, ktoré prichádzali so svojimi vyučujúcimi. Mikuláš mal veľkú radosť, že mnohé deti vypočuli jeho prosbu a doniesli vlastnoručne urobenú ozdobu a spoločne vyzdobili vianočný stromček. (Ozdoby boli také pekné, že keď na druhý deň začalo pršať, ozdoby sa zvesili, aby sa nezničili a tie menšie sa použili na ozdobenie stromčeka v budove obecného úradu.)

Keďže má už Mikuláš svoje roky, išiel si poobede pospať a tak som tam ostal sám, bez dozoru – s jeho košíkom plným cukríkov! Ale nebol som lakomý, podelil som sa so všetkými deťmi, ktoré poobede prišli. Venoval som sa aj dospelým a testoval ďalšiu čertovskú novinku - čokoládovými dukátmi som zisťoval, koľko stojí ich hriešna dušička. Na potvoru to boli samé drahé duše, a keďže aj v pekle máme napnutý rozpočet, v Drietome tak ľahko dlžobné úpisy zrejme podpisovať nebudem. Ale nebojte sa, niektorí sa k nám časom aj sami dostanete...

Oceňujem, že sa mi obecný úrad snažil vytvoriť „domácu atmosféru“ a do stredu tanečného parketu umiestnil nádobu na oheň, v ktorom sa po celý deň kúrilo a keď som mal čas, v kľude som sa ohrieval a vyvaľoval na balíkoch slamy s kožušinami, ktoré boli rozmiestnené okolo ohniska. Práve keď sa mi leňošilo najlepšie, dorazil Mikuláš a začala ďalšia šichta, pretože na trhy začali prichádzať deti s rodičmi, prišli aj muzikanti a tak krásne vyhrávali, až sa mi z toho hlava krútila. Napokon sa všetci zhromaždili okolo stromčeka a Mikuláš ho slávnostne rozsvietil. Tu si dovolím takú malú kritiku - nechápem, prečo to vždy robí Mikuláš, veď čo by som to aj ja nedokázal? A možno ešte lepšie!        

Keďže som bol po celom dni fakt dosť nachodený a unavený, večer som odmietal ísť mimo Drietomu. To som si dal! Mikuláš bol taký škodoradostný, že ma vzal na návštevu do farského úradu, kde bol doma nielen farár, ale aj jeho mama, taká milá svätá dušička, ktorej len anjelské krídla chýbajú. Prepadovka na skúške Zboru svätej Kataríny nepriniesla pre mňa žiadnu úrodu, tam si opäť prišiel na svoje Mikuláš a ja som sa dokonca začal báť, či neprídem o chvost. Mikulášom vybrané domácnosti síce nerátali s našou návštevou, ale každý hneď ochotne kadečo vyťahoval a pri takej pohostinnosti aj ja ťažko vyratúvam hriechy...  

Poslednou záchranou sa pre mňa zdala byť oslava v prístavbe. Jubilantku Ľudmilku som šupnúť k nám nesmel, pri nej je poznačený prísny zákaz (vraj by sme s takou poriadkumilovnou babou v pekle nevydržali). Bez hanby sa priznám, že hoci bolo na tej oslave zopár kandidátov, nechal som sa podplatiť dobrým jedlom a pitím a nikoho z nich som na transport neoznačil.   

V sobotu sme ukončili naše putovanie v osade Brúsne, kde Mikuláš rozsvietil nádherný stromček a potom sme sa venovali deťom, ktoré napriek zime prišli a trpezlivo čakali, kým prídu na rad. Aj tu boli niektoré deti smelšie, niektoré bojazlivejšie, niektoré sa chichotali, niektoré sa rozplakali... ale tiež vedeli krásne básničky a pesničky. Mne to už bolo vlastne jedno, opäť zmierený s tým, že do pekla sa vďaka mne nikto nedostane, pochutil som si na poslednej pozemskej kapustnici a poďho čo najskôr späť k nám do teplúčka. Ale poslúchajte, hriešne dušičky, lebo o rok sme tu zas!    

 


Vytvorené: 4. 2. 2020
Posledná aktualizácia: 21. 2. 2020 10:34
Autor: Mgr. Monika Hoštáková