58. Kopaničiarske slávnosti 13.-15.07.2018

Čo oslovuje ľudí, ktorí prichádzajú v piatok podvečer na Stretnutie pri Lipe bratstva? Niektorí sa možno chcú presvedčiť, že tá lipa, ktorú počas prvého stretnutia Čechov a Slovákov v roku 1922 na mieste odstráneného uhorského hraničného kameňa sadil aj ich dedo, ešte stojí ako dávny symbol našej jednoty a bratstva. A čo lipa, ktorú vysadili o päťdesiat rokov neskôr – či ešte stále rozprestiera konáre ku slovenskej i moravskej zemi? A či sa ujala aj v poradí tretia lipa, vysadená v roku 2004 pri príležitosti vstupu oboch krajín do Európskej únie? Rastú, a ak Boh dá, ešte dlho budú pripomínať tieto udalosti. A možno chce niekto počuť krásne verše v podaní Zuzky Laurinčíkovej, bez ktorých si toto stretnutie už ani nevieme predstaviť. Niekto je možno uchvátený dôstojnosťou a pompéznosťou, keď zaznieva česká a slovenská hymna v sprievode oslavných sálv. Niekto je možno zvedavý, aká spoločná téma sa objaví v príhovor hlavných rečníkov. Tento rok sa starosta obce Drietoma Jaroslav Mego, starosta obce Starý Hrozenkov Milan Vaculík, podpredseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jozef Trstenský a hejtman zlínskeho kraja a senátor parlamentu Českej republiky Jiří Čunek vo svojich príhovoroch neprekvapivo zhodli na téme, ktorá rezonuje v oboch štátoch – 100. výročie vzniku prvého spoločného štátu Slovákov a Čechov. Pán senátor Čunek zaujal domnienkou, že pokiaľ by pred sto rokmi nevznikol spoločný štát, ako samostatné štáty by sme zrejme neboli v Európe uznaní a akceptovaní, pretože by sme nedokázali preukázať, že sa dokážeme brániť. A pri tejto príležitosti vyslovil želanie, aby už nikdy nenastala situácia, že sa budeme musieť opäť spájať z dôvodu obrany pred násilím. Duchovná časť bola už tradične v rukách hrozenkovského farára Bohumila Svitka a o hudobnú produkciu sa postarali DH Drietomanka, DH Hrozenčané, Spevácka skupina z Drietomy a Čečera zo Starého Hrozenkova. Prípitok, koláčiky, trochu ľudovej hudby a šup do amfiteátra, kde začínala večerná zábava.

Prečo chodia ľudia na piatkový večerný program je asi jasné. Vedia, že si v programe vypočujú domáce dychovky a počas zábavy legendánu Moravanku Jana Slabáka. Trochu prekvapenia v podobe interaktívneho vystúpenia Rozvadžancov, ktorí počas programu prišli medzi ľudí a tancovaním ich zapojili do svojho vystúpenia, nikomu neublížilo. Osvieženie prišlo v podobe exotických hostí, ich prítomnosť sme si mohli užívať celé tri dni. Colombia folklore z Kolumbie predvádzali temperametné tance v pestrých a veselých odevoch v národných farbách, viac i menej pokrývajúcich postavy tanečníkov. Villa San Bernardo z Chille zas v tradičných odevoch predvádzali tance rituálneho charakteru, v piatok napríklad aj s postavou znázorňujúcou nejaké ich božstvo. Alebo šamana. (Nebola som si istá, ale na umeleckom zážitku to nič nemenilo). Milým prekvapením bolo sólové vystúpenie chillského tanečníka Miguela Anchela. Jeho stará mama pochádza z Čiech a vďaka nej hovorí lámanou češtinou. Pred dvomi rokmi sa prvýkrát stretol s tancom, ktorý ho doslova očaroval – odzemok. A predstavte si, v priebehu 2 rokov sa dokázal tak zdokonaliť, že vyhral medzinárodnú súťaž cudzincov v tomto tanci. A tak nám predviedol, že si ten titul naozaj zaslúžil.

Piatkoví účinkujúci neoľutovali, že prijali pozvanie na guláš, ktorý im ako večeru zabezpečila obec Drietoma. Všetci sa zhodli, že guláš bol výborný, aj keď malú mieru úspechu treba pripísať aj prostrediu a dobrej atmosfére, ktorá ovládla priestor amfiteátra.

A nastala sobota. Od popoludnia sa amfiteáter opäť pozitívne nabíjal hudobnými variáciami v podaní DH Hrozenčané, Slováckeho krúžku Brno, FKS Dolina, SPT Handrlák, FSK Melenčár či Gajdošov z Kopanic. Podvečer sme tlieskali FSK Kýčer a domácemu súboru Kopaničár.

V rámci slávnostného otvorenia pred večerným programom sme sa od pána starostu Milana Vaculíka dozvedeli zaujímavú informáciu, ktorá pomohla mnohým vyriešiť istý matematický problém. Slávnosti sa prvýkrát konali v roku 1956. Konali sa každý rok. Ako je možné, že bol tento rok 58. ročník? Jednoducho – za čias komunizmu sa v niektorých rokoch oficiálne slávnosti konať nesmeli a tie roky sa nepočítali, aj keď je potvrdené, že neoficiálne sa aj v týchto rokoch podujatie konalo. A vyzerá to tak, že pán Vaculík je odhodlaný tieto roky dopočítať a už dopredu nás upozornil, že budúci rok sa bude konať zrejme 63. ročník. Milým prekvapením pre pána Vaculíka bola narodeninová torta prichystaná dámami z Trenčianskeho osvetového strediska, ktorú mu venovali pri príležitosti životného jubilea a veru mal čo robiť, aby tých 60 sviečok na torte sfúkol.   

Prečo všetci prišli na Lúčnicu je asi jasné. Urastení mládenci, švárne devy, nádherné kroje, krásne spevy, dokonalá hudba a úžasné tanečné vystúpenia v neskutočných choreografiách nenechali nikoho chladným a potešili srdcia všetkých prítomných. Vystúpenie českej speváckej hviezdy Xindl X alias Ondřej Ládek so skupinou bolo príjemným prekvapením, vo svojich piesňach sa neskutočne pohráva s českým jazykom, patrí k spevákom, ktorého piesne treba počúvať od začiatku do konca. Ovládol pódium, ovládol hľadisko a výborne nás naladil na ohňostroj, ktorý sa nad areálom rozžiaril pred polnocou. Kto mal ešte chuť, čas a vládal, ten sa až do rána bieleho bavil a zabával na tanečnej zábave.

Nedeľné dopoludnie bolo vyhradené pre duchovnú posilu počas svätej omše v Kostole narodenia Panny Márie v Starom Hrozenkove, o spevácky sprievod sa postarala Spevácka skupina z Drietomy. Nedá mi nespomenúť 2 milé okamihy: kňaz pred modlitbou Otče náš pozval všetky deti do presbytéria a počas modlitby s miništrantami vytvorili kruh; na záver po požehnaní, keď si deti išli „pre krížik“, kňaz ich žehnal na čelo znamením kríža a miništrant im rozdával cukríky.

V detskom duchu sa niesol aj nedeľný program v amfiteátri, na hlavnom pódiu sa vystriedali detské folklórne súbory Děcka z Kunovic, Kopaničárek, Světlovánek, Kopaničiarik a naše Nezábudky, ktoré opäť predviedli úžasný výkon a právom zožali veľký potlesk. K výkonu ich povzbudilo aj fandenie prítomných rodičov – samotný moderátor podujatia konštatoval, že by chcel takých fanúšikov. No to už pódium patrilo dospelým folkloristom pekne v abecednom poradí – najskôr Latovec, po nich Lintava a zahraniční hostia. Zaujímavo podané ľudové piesne z podaní world music Banda boli krásnym vyvrcholením programu, pekný záver 3-dňových osláv zabezpečila zábava s Kamarátmi a Kumpánmi.      

fotky z podujatia: 

fotogaleria/rok-2018/58-rocnik-kopaniciarskych-slavnosti-367sk.html