Výlet na Kubínsku hoľu 22.2.2020

Ako sa ukázalo, pre niektorých z nás to bola dokonca jedinečná možnosť vidieť tento rok sneh, keďže v Drietome sme ho zatiaľ veľa nemali (článok píšem posledný februárový týždeň, ktovie, či nás príroda ešte prekvapí bielou perinou). Priznám sa, že mne ako nelyžiarke bolo vlani na výlete fajn – čím som sa netajila, ale aj tak ma prekvapilo, že sa 53-miestny autobus zaplnil za pár dní. Výlety autobusom pre našich občanov organizujeme štvrtý rok a prvýkrát sa stalo, že sme nedokázali vziať všetkých, ktorí mali záujem - napriek tomu, že niektorí z radov zapísaných účastníkov i náhradníkov vypadli. Bolo mi to ľúto, ale aj keby sme objednali dva najmenšie autobusy, nenaplnili by sme ich.   

V sobotu 22. februára 2020 ráno sme sa postupne schádzali pri zdravotnom stredisku, kde nás už čakal pristavený autobus a pred siedmou sme vyštartovali žiadaným smerom. Niektorí z nás síce predpokladali, že sa im podarí cestou pospať, to by však v autobuse nesmelo byť hudobné trio Jaroslav Mego (harmonika) – Miloš Čakloš (trúbka) – Palo Melicher (ozembuch). V pravidelných intervaloch sa nás pomerne úspešne snažili prebrať a rozospievať. Cesta ubehla vo veselej nálade veľmi rýchlo.  

Darilo sa nám aj po príchode na Kubínku, kým sa ostatní pripravili na lyžovanie, so starostom sme išli za určenou pracovníčkou, ktorá nám vopred pripravila nahlásený počet ski-pasov, takže stačilo len odovzdať zoznam lyžiarov a zaplatiť (vďaka ponuke vedúceho strediska zvýhodnenú cenu pre skupinu). Lyžiari neváhali a pobrali sa na svah, nelyžiari sa tiež roztratili tráviť čas podľa svojej chute.

Po príchode bolo zamračené, ale keďže sa zdalo, že sa oblačnosť trhá, naša nelyžiarska skupinka sa rozhodla pre lanovku na samý vrchol s nádejou, že sa tam budeme slniť. To sa nám nepodarilo, kopec bol zahalený v hmle a dokonca na hrebeni tak fučalo, že sa mi ostatných nepodarilo presvedčiť ani na krátku prechádzku k vrcholu Minčol. Po márnom asi polhodinovom čakaní na krajšie počasie sme sa vrátili na medzistanicu lanoviek. Využili sme príležitosť v teple si posedieť, niečo zajesť, zapiť a príjemne sa pozhovárať a medzitým sa vonku krásne vyčasilo.

Poobede naplánoval starosta obce na medzistanici stretnutie pri varenom vínku. Konalo sa na krásnom slnečnom mieste, kde starosta a jeho šikovní pomocníci na turistických varičoch chystali horúci voňavý nápoj. Lyžiari si pochvaľovali, lyžovalo sa im výborne, aj keď bolo veľa lyžiarov, na vlekoch ani lanovke sa príliš dlho nečakalo a slniečko vytváralo nádhernú kulisu na spúšťanie sa po svahu. Vďaka dobrej viditeľnosti sme sa kochali výhľadom na zasnežené končiare, v diaľke akoby namaľované.  

Veľmi peknou kultúrnou vložkou bolo vystúpenie miestnych folkloristov, ktorí sa v krojoch aj s hudobnými nástrojmi vyviezli na medzistanicu a na každom mieste, kde boli sústredení ľudia, sa pristavili a niečo zahrali a zaspievali. Prišli aj k nám. Naše drietomské osadenstvo sa nedalo zahanbiť, a keď na želanie spustili známe trenčianske piesne, s chuťou sme si všetci s nimi zaspievali a v rámci možnosti zadupali na snehu – náš výkon bol taký presvedčivý, že si mysleli, že aspoň niektorí musíme byť z nejakého súboru.

Čas vyčlenený na lyžovanie sa rýchlo krátil a po zastavení vlekov a lanoviek postupne všetci prichádzali k autobusu, pri ktorom naše hudobné trio opäť predviedlo niečo zo svojho repertoáru. A pokračovali celou cestou, ich vyhrávanie prerušila len tradičná zastávka pri reštaurácii Rieka. Po posilnení chutným jedlom a pitím sme v dobrej nálade pokračovali v ceste. A v dobrej nálade sme sa vrátili do Drietomy a  rozišli domov.

link na fotky z podujatia: 

fotogaleria/rok-2020/kubinska-hola-2222020-542sk.html